Obyvatelia Šamorína mali v novoveku prevažne právne postavenie poddaných, avšak naďalej požívali určité výhody.
Od 16. storočia postupne klesalo zastúpenie Nemcov v Šamoríne a zvyšovalo sa zastúpenie Maďarov. Významnejšia prítomnosť Slovákov je doložená až v prvej štvrtine 18. storočia.
Správa Šamorína v novoveku
Aj v novoveku si obyvatelia Šamorína zachovali právo voliť richtára a prísažných, ktorí naďalej spoločne vykonávali správne a súdne právomoci nad obyvateľmi mestečka.
Richtár zastupoval mesto navonok, predsedal zasadnutiam mestskej rady a podpisoval mestské dokumenty. Mestskú radu naďalej tvorilo 12 prísažných, popri nej pôsobil notár a postupne aj ďalší zamestnanci (komorníci, kapitáni, trhoví sudcovia, rečníci, noční strážnici, správcovia vinohradov, správcovia lesov, prievozníci, hájnici, kostolní otcovia; zväčša paritne zastúpení Nemcom a Maďarom).
Odvolacou inštanciou šamorínskeho mestského súdu sa stal bratislavský hlavný župan.
Voľby v novovekom Šamoríne
Volebné právo mali všetci plnoprávni občania, ktorí tvorili mestskú obec. Podmienkou volebného práva bolo vlastníctvo nehnuteľnosti v mestečku, zloženie prísahy a zaplatenie poplatku.
Voľby richtára a mestskej rady sa konali rovnako ako v stredoveku, 24. apríla na sviatok sv. Juraja, najprv každoročne, od roku 1656 každý párny rok. Od roku 1722 sa termín volieb posunul o jeden deň neskôr, na sviatok sv. Mareka (25. apríl). Mestská obec sa pravidelne stretávala aj 26. decembra, kedy rozhodovala o rôznych povinnostiach na nasledujúci rok.
Zvoleného richtára pôvodne schvaľoval kráľ. V roku 1583 delegoval kráľ Rudolf II. Habsburský právo potvrdiť zvoleného richtára Šamorína na bratislavského hlavného župana (od roku 1599 nimi boli dedične príslušníci rodu Pálfiovcov), čím sa z privilegovaného mestečka stalo zemepanské mestečko.
Pri voľbe richtára aj členov mestskej rady sa zohľadňovala ich národnosť a náboženstvo. Od roku 1628 sa v pozícii richtára pravidelne striedali Nemci a Maďari. Od prvej tretiny 18. storočia zastávali členovia mestskej rady svoje funkcie doživotne.
Povinnosti Šamorína
Pálfiovci boli od druhej polovice 16. storočia zemepánmi Šamorína, de facto jeho vlastníkmi.
Šamorín bol povinný platiť Bratislavskému hradnému panstvu zemepanskú daň odvádzanú vo viacerých splátkach. Povinnosti Šamorína voči hradnému panstvu boli spísané v urbári, spod robôt sa jeho obyvatelia mohli každoročne vykúpiť.
Šamorín zároveň platil aj desiatok Ostrihomskému arcibiskupstvu a vojenskú daň štátu. Obyvatelia boli povinní platiť ešte aj poplatky určené pre potreby mestečka.
Vzhľad Šamorína v 17. storočí
Novoveký Šamorín naďalej tvorili dve rovnobežné ulice spojené pri radnici trhoviskom. Palisádové hradby stredovekého Šamorína spolu s baštami sa zachovali približne do konca 17. storočia, mestské brány, resp. ich zvyšky až do konca 18. storočia. Cesty v meste boli vydláždené a boli vybudované aj kanály.
Samotný Šamorín bol, na rozdiel od svojho okolia, málokedy postihnutý záplavami. Na mieste stredovekého brodu cez Dunaj bola prevádzkovaná kompa. Oveľa nebezpečnejší bol v novoveku ďalší živel ‒ požiare. Mnohé domy nimi boli zasiahnuté aj opakovane. V roku 1683 vyplienili mestečko Turci a podpálili aj mestskú radnicu.
Po čiastočnom úpadku Šamorína v dôsledku tureckej okupácie Panónie jeho význam od druhej polovice 17. storočia opäť vzrastal, znova sa v ňom konali aj zasadnutia bratislavskej župnej šľachty. V podzemí radnice bolo väzenie, v meste boli aj šibenice a klietka hanby. Koncom 17. storočia sa v Šamoríne viedli aj opakované inkvizičné hony na čarodejnice, ktoré boli zavŕšené súdnymi procesmi s množstvom obvinených, mučených a dokonca aj popravených žien.
V poslednej štvrtine 16. storočia boli v Šamoríne viaceré krčmy, ale aj verejné kúpele ako dôležitý zdroj dôkladnej telesnej očisty a základnej kozmetiky, keďže hygiena v domácnostiach bola minimálna. Od konca 16. storočia boli v Šamoríne už dve školy (nemecká a maďarská), počas 17. storočia až tri školy (jedna pre každú konfesiu). V polovici 17. storočia pôsobila v Šamoríne tlačiareň.
Špitál
V roku 1722 založili grófka Terézia Bičajová a kráľovský radca Pavol Jesenák špitál pôvodne s 8 lôžkami plniaci funkciu starobinca, chudobinca aj lazaretu, ako to bolo v tomto období bežné.
Náklady špitálu boli hradené z výnosov z pozemkov, ktoré tvorili jeho základinu, z mestských dotácií a z príležitostných darov. Špitál poskytoval predovšetkým prístrešie pre odkázaných nevládnych a starých ľudí, chabú stravu a skromný odev. Dôraz sa kládol na duchovnú útechu, preto bola pri ňom vybudovaná kaplnka, pôvodne zasvätená sv. Dismovi. Sv. Dismas, lotor z kríža, bol aj patrónom šamorínskeho špitála. Starostlivosť o zdravotný stav bola v špitáli len okrajová. V špitáli sa poskytovala len základná a skôr neodborná pomoc, nemožno ho považovať za zdravotnícke zariadenie. Dobové zdravotníctvo predstavovali holiči (barbieri), ránhojiči (felčiari), kúpeľníci a bylinkárky.
Kaplnka pri špitáli bola po prestavbe v roku 1873 zasvätená sv. Kozmovi a Damiánovi, patrónom lekárov.
Vzhľad mesta v 18. storočí
V 18. storočí bola v Šamoríne protipožiarna nádrž na námestí, lekáreň, pivovar, konský mlyn, ale aj soľný úrad a veľký soľný sklad, ktorý bol spolu so špitálom za hranicami pôvodného opevneného stredovekého Šamorína.
Na Dunaji bolo viacero vodných mlynov, jeho ramená vytvárali riečne ostrovy nazvané Korzika, Malá Mantova a Veľká Mantova. Prievozy cez rieku a jej ramená, ktoré boli ťahané volmi, resp. povrazmi, sa priamo napájali na cesty.
Od roku 1781 pôsobila v Šamoríne aj pošta pre celý Žitný ostrov.
Na konci 18. storočia bolo v Šamoríne 323 domov, v ktorých žilo 565 rodín, celkovo 2 682 obyvateľov.
Pramene
Causae Criminales in oppido Samaria 1676. In: Archivum Sala. Archívna ročenka II, 2006, s. 89-92.
Prothocollum oppidi regii Samariae 1688–1692. In: Archivum Sala. Archívna ročenka II, 2006, s. 93-103.
Literatúra
BEL, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica II. Viedeň, 1736. 587 s.
BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária: Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava, 1973. 360 s.
Bosorky na Žitnom ostrove In: FAUST, Ovidius (ed.): Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. Bratislava, 1933, s. 120-121.
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
HORNA, Richard: Monsterproces s čarodějnicemi v Šamoríně koncem XVII. století. Bratislava, 1934. 44 s.
HUDÁK, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Súpis a historický vývin. Bratislava, 1984. 480 s.
JUDÁK, Viliam ‒ POLÁČIK, Štefan: Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava, 2009. 476 s.
KOHÚTOVÁ, Mária: Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska. Bratislava, 1990. 184 s.
KOMLÓSSY, Ferenc: Dejiny rímskokatolíckej školy v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 32-43.
KORABINSKY, Ján Matej: Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Bratislava, 1786. 896 s.
LENGYELOVÁ, Tünde: Obyvateľstvo v zemepanských mestách v 15.-18. storočí. In: Historické štúdie 38, 1997, s. 43-58.
LENGYELOVÁ, Tünde: Sociálne zloženie obyvateľov mestečiek v 16. a 17. storočí na Slovensku. In: Historický časopis 43, 1995, č. 3, s. 417-436.
LENGYELOVÁ, Tünde: Zdravotníctvo, hygiena a sociálne služby v zemepanských mestách v 16.-17. storočí. In: Historické štúdie 42, 2002, s. 145-152.
LUKAČKA, Ján: Pramene k mestským špitálom na juhozápadnom Slovensku. In: Historické štúdie 42, 2002, s. 139-144.
MICHALIČKA, Vladimír: Topografia dejín školstva na Slovensku. Od počiatkov do roku 1918 – Trnavský kraj. Bratislava, 2008. 118 s.
NOVÁKOVÁ, Veronika: Rod Pálffy a správa mestečka Šamorín od konca 16. storočia do polovice 18. storočia. In: Forum Historiae 2, 2008, č. 1.
NOVÁKOVÁ, Veronika, ml.: Mestská správa v Šamoríne od konca 16. storočia do polovice 18. storočia. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 51-90.
NOVÁKOVÁ, Veronika, ml.: Správa mestečka Šamorín od konca 16. do polovice 18. storočia. In: Archivum Sala. Archívna ročenka III, 2007, s. 28-56.
PROKOPP, Mária: Stredoveké nástenné maľby v Šamoríne. In: Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2004. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie na Trnavskej univerzite. Trnava, 2005, s. 38-42.
RAGAČ, Radoslav: Neznáma rukopisná mapa Šamorína z 18. storočia ako historický prameň. In: PRAVDA, Ján (ed.): Historické mapy. Zborník z vedeckej konferencie. Bratislava, 2005, s. 191-194.
STREŠŇÁK, Gábor: Postavenie stredovekého Šamorína v kontexte privilégia z roku 1405. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 21-49.
VARSIK, Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. 260 s.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. Bratislava, 1978. 536 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
