Zástupcovia Šamorína sa už 15. apríla 1405 zúčastnili uhorského snemu, na ktorom mali so všetkými ostatnými privilegovanými mestami jeden spoločný hlas.
Správa kráľovského mesta
Voľby richtára a prísažných sa konali každoročne, vždy na sviatok sv. Juraja (24. apríl). Volebné právo mali len šamorínski mešťania.
Richtár a prísažní mali okrem správnych povinností (správa mesta a jeho majetku, výber daní, verejný poriadok, zastupovanie mesta navonok) aj výlučnú súdnu právomoc nad mešťanmi Šamorína vo všetkých civilných a trestných veciach okrem vecí podliehajúcich cirkevným súdom.
Povinnosť platiť ročnú daň kráľovskej pokladnici uvedená v privilégiu podnietila vznik vlastnej hospodárskej politiky mesta. Richtár a prísažní vyrubili mešťanom vyššiu daň, ako bolo potrebné celkovo odovzdať kráľovskej pokladnici, vďaka čomu mohli pokryť ďalšie výdavky mesta.
Prevahu vo vedení kráľovského mesta si udržali Nemci, avšak privilégiá užívali všetci jeho obyvatelia.
Hospodárstvo kráľovského mesta
Šamorín, ako aj ostatné privilegované mestá, sa stal obchodným a remeselníckym centrom. Šamorínski obchodníci vlastnili v 15. storočí vinice aj v malokarpatskej oblasti, najmä v Rači, kde mali po domácich obyvateľoch najvýraznejšie zastúpenie vo výnosoch z ich vinohradov.
Kráľovské mesto Šamorín bolo obohnané hradbami, tvorenými pravdepodobne drevenými palisádami. Tvorili ho dve rovnobežné ulice (dnešná Hlavná ulica a Gazdovský rad) vedúce od Hornej brány (v smere od Bratislavy) k Dolnej bráne (v smere od Komárna), ktorá bola blízko kostola. V strede mesta pri radnici boli obe ulice spojené trhoviskom, dnešným hlavným námestím. Mesto bolo od okolia chránené aj priekopami a ramenami Dunaja.
Význam kráľovského mesta
V 15. storočí navštívili Šamorín kráľ Žigmund Luxemburský (trikrát: 15.-16.10.1411, 6.3.1419, 6.3.1425), jeho dcéra ako kráľovná Alžbeta, vdova po Albrechtovi Habsburskom (11.5.1440), aj kráľ Matej Korvín (dvakrát: 9.-10.11.1466, 7.10.1469).
Aj v 15. storočí Šamorín územne rástol. V roku 1439 si na 6 rokov vzal do zálohu 20 jutár* oráčiny hraničiacej s majetkom Sap. Kráľ Matej Korvín daroval v roku 1468 Šamorínu kúriu Sap, ktorá po vymretí zemianskeho rodu Antona Harču pripadla kráľovi, a v roku 1483 daroval Šamorínu susediaci Blažejov dvor.
V roku 1487 udelil kráľ Matej Korvín Šamorínu majetkovú výsadu, podľa ktorej sa každý šľachtický majetok v okruhu jednej míle od Šamorína po vymretí jeho majiteľov stane vlastníctvom Šamorína.
V roku 1504 predal Juraj, syn Štefana z Bechkeházy, Šamorínu svoj majetok Bechkeháza.
Zálohovanie mesta a strata výsadného postavenia
Šamorín bol aj počas svojho najväčšieho rozkvetu v 15. storočí viacerými uhorskými kráľmi opakovane zálohovaný.
Kráľ Žigmund Luxemburský ho v roku 1410 zálohoval spolu s Bratislavou Fridrichovi Hohenzollernskému. Tento záloh bol však krátkodobý, pretože pri získaní trhového práva v roku 1411 patril Šamorín znova kráľovi.
Žigmundov zať kráľ Albrecht Habsburský dal v roku 1439 Šamorín do zálohu Jurajovi a Štefanovi Rozhanovským. Tento záloh trval pravdepodobne dlhšie, pretože v roku 1455 dal Sebastián, syn Štefana Rozhanovského, Šamorín do zálohu synovi Jána Huňadyho Ladislavovi, bratovi Mateja Korvína.
Napokon v roku 1492 dal kráľ Vladislav II. Jagelovský Šamorín do zálohu grófovi Šimonovi z Pezinka a Svätého Jura.
Šamorín sa ako kráľovské mesto označoval do roku 1465, potom striedavo ako mesto alebo mestečko. Definitívne stratil postavenie kráľovského mesta v roku 1498, kedy kráľ Vladislav II. Jagelovský vydal dekrét vymenúvajúci kráľovské mestá neobsahujúci medzi nimi Šamorín.
* jutro = plocha, ktorú oráč poorie za deň
Pramene
HORVÁTH, Richárd: Itineraria regis Matthiae Corvini et reginae Beatricis de Aragonia (1458–[1476]–1490). Budapest, 2011. 181 s.
Literatúra
BARTL, Július: K zdrojom mestského majetku a hospodárenia v 14. a 15. storočí. In: Historické štúdie 19, 1974, s. 75-97.
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
KAZIMÍR, Štefan: Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Bratislava, 1986. 328 s.
KORABINSKY, Ján Matej: Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Bratislava, 1786. 896 s.
LUKAČKA, Ján: Genéza stredovekých miest na juhozápadnom Slovensku. In: Historické štúdie 46, 2010, č. 2, s. 253-260.
MARSINA, Richard: Národnostná štruktúra miest na Slovensku v stredoveku. In: Studia Historica Tyrnaviensia 6. Trnava, 2006, s. 60-67.
PROKOPP, Mária: Stredoveký kostol Šamorína. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 155-178.
STREŠŇÁK, Gábor: Postavenie stredovekého Šamorína v kontexte privilégia z roku 1405. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 21-49.
ŠPIESZ, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava, 1983. 208 s.
Úryvky z Kisfaludyho kroniky. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 44-59.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
