Pomenovanie Žitného ostrova

Žitný ostrov má úplne odlišné pomenovanie v slovenčine a v maďarčine.

Maďarské pomenovanie pre Žitný ostrov (Csallóköz) vychádza zo staroslovenského základu. Súčasné slovenské pomenovanie zase vychádza zo staronemeckého základu.

 

Csallóköz – vývin maďarského názvu pre Žitný ostrov

Maďari prevzali názvy väčšiny tokov od Slovákov. Výnimkou nebol ani Malý Dunaj (po maďarsky pôvodne Csalló), ktorého pôvodný názov sa stal základom pomenovania Žitného ostrova v maďarčine.

Pôvodný slovenský názov Malého Dunaja (Čerchlov) prešiel v maďarčine od jeho prevzatia v 10. storočí po prvé zachované písomné zmienky v 13. storočí postupným jazykovým vývojom. Najprv bolo vynechané stredové -ch-, ktoré maďarčina nepozná. Podobne ako pri iných prevzatých slovách nastala aj zmena spoluhlások -rl- na -ll- a samohlásky -e- najprv na -o- a napokon na -a- (Čerchlov → Čerlov → Čelov → Čolov → Čalov, resp. Churla/Churle → Csurle → Csölle → Csolló → Csalló, kde sa -č- v stredoveku zapisovalo ako -ch-). Prípona -ov, -ovo uvedená v stredovekých listinách (Chollov, Chollow, Cholow) je typickým slovenským prvkom.

K prevzatému a upravenému staroslovenskému názvu Malého Dunaja bola pridaná častica köz, čím vzniklo maďarské pomenovanie pre Žitný ostrov. Pomenovanie územia medzi dvoma riekami (Dunaj a Malý Dunaj) sa totiž v maďarčine tvorilo pridaním častice köz k názvu menšej rieky.

 

Pôvodný slovenský názov pre Malý Dunaj

Na vysvetlenie vzniku pôvodného slovenského názvu Malého Dunaja existuje viacero teórií:

1. Vincent Sedlák: Názov vychádzajúci zo spôsobu kultivácie pôdy nazývaného čerchlenie. Čerchlenie je olúpanie kôry zo stromov, aby netienili úrode. Takéto postupne dožívajúce stromy bez kôry naďalej spevňovali pôdu a udržiavali vlahu. Pre Malý Dunaj pretekajúci čerchlenou oblasťou sa potom používal názov Čerchlov.
2. Ján Stanislav: Pôvod názvu zo slovanského osobného mena Čurla, podľa ktorého sa označovala najprv osada (Čela, dnes Rovinka), potom rieka a nakoniec celá oblasť.
3. Franz Josef Beranek: Výklad názvu zo slovanského slova čelo s významom hrot.
4. Václav Chaloupecký: Výklad zo slovanského slova žalov označujúceho pohrebisko.

 

Turkická teória názvu Žitného ostrova

Podľa inej, turkickej teórie (Péter Püspöki Nagy) vzniklo maďarské pomenovanie Žitného ostrova z pečenežského slova čirlaγ. Podľa tejto teórie získal kavarský rod Arpádových spojencov Churla západ Žitného ostrova ako rodový majetok a svojmu sídlu dal názov Charlo. Podľa sídla bolo pomenované severné rameno Dunaja a aj celý ostrov Čarlaγ-küz, z čoho v reči Pečenehov vznikla forma Čirlaγ-küz.

Turkická teória popiera všeobecne preukázané prevzatie názvov tokov Maďarmi od Slovákov. Pripustenie tejto teórie by zároveň znamenalo, že Maďari, resp. Pečenehovia prišli na neosídlený Žitný ostrov, čo vyvracajú archeologické nálezy.

 

Súčasný slovenský názov Žitného ostrova

Súčasné slovenské pomenovanie Žitného ostrova nepochádza zo slova žito, ako by to mohlo na prvý pohľad zvádzať, ale je prevzaté z nemeckého pomenovania ostrova.

Nemci po kolonizácii tejto oblasti neprevzali zaužívané pomenovanie pre Žitný ostrov, ale Malý Dunaj pomenovali dobovým stredohornonemeckým slovom Schütt označujúcim hrádze proti záplavám, ktoré tu budovali. Z toho vzniklo aj pomenovanie pre ostrov Schüttinsel.

Postupným prevzatím do slovenčiny tak vznikol Schütný → Šitný → Žitný ostrov.

 

Literatúra

HANULIAK, Milan: Problémy archeologického bádania na Dunajskom vodnom diele. In: Archæologia Historica 4, 1979, s. 77-81.

LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Agrikultúra 5, 1966, s. 13-26.

LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Naša veda 1, 1954, č. 1, s. 23-27.

MAREK, Miloš: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006. 519 s.

PÜSPÖKI NAGY, Péter: A Csallóköz neveiről. Győr, 1989. 324 s.

RATKOŠ, Peter: Podmanenie Slovenska Maďarmi. In: Ratkoš, Peter (ed.): O počiatkoch slovenských dejín. Bratislava, 1965, s. 141-178.

SEDLÁK, Vincent: Kultivačná činnosť na Žitnom ostrove a tvorenie sídlisk. In: Zborník príspevkov k slovenským dejinám. Bratislava, 1998, s. 15-36.

SEDLÁK, Vincent: Starí Slováci. In: Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno. Martin, 2011, s. 57-71.

STANISLAV, Ján: Odkryté mená slovenských miest a dedín. Martin, 2008. 72 s.

STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, 1999. 486 s.

STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004. 534 s.

VARSIK, Branislav: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990. 184 s.

VARSIK, Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. 260 s.

Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!

PREJSŤ NA DISKUSIU