Šamorín má veľmi bohatú históriu. V posledných rokoch sa do Šamorína prisťahovalo mnoho nových obyvateľov, ktorí jeho minulosť nepoznajú. Nami vybraté a spracované témy z dejín obohatia a rozšíria aj povedomie starousadlíkov o minulosti mesta, ktoré opakovane zažilo vzostupy aj pády.

Vedeli ste, že prvá písomná zmienka o Šamoríne je falzum? Alebo že paulánsky kláštor bol jediný svojho druhu v celom Uhorsku? Čo hovoria o najstaršom osídlení archeologické výskumy? Ktorí králi navštívili v stredoveku Šamorín? Kto bol zemepánom novovekého Šamorína? Aké národnosti žili v minulosti v Šamoríne? A aké bolo ich vierovyznanie?

V našich článkoch z dejín Šamorína nájdete odpovede nielen na tieto otázky.

samorinprevsetkych_samaria

Obyvateľstvo Šamorína v 20. storočí

Prvé moderné sčítanie ľudu bolo v Šamoríne vykonané v roku 1880. Ďalšie sčítania ľudu sa konali vždy v desaťročných intervaloch. V 20. storočí boli sčítania ľudu v Šamoríne vykonané v rokoch 1910, 1921, 1930, 1940, 1950, 1961, 1970, 1980 a 1991. Údaje zo sčítania z roku 1940 sú na Slovensku nedostupné, pri sčítaniach z rokov 1950 až 1980 sa zbieral menší rozsah dát.   Územný rast Šamorína Okrem rozširujúcej sa výstavby…

samorinprevsetkych_samaria

Šamorín v 19. storočí

Šamorín si aj v 19. storočí udržal postavenie poľnohospodárskeho a remeselného centra horného Žitného ostrova.   Obyvateľstvo Počet obyvateľov sa od konca 18. storočia stabilizoval na rovnakom počte. Po celouhorskej cholerovej epidémii z roku 1831 žilo v Šamoríne 2 603 obyvateľov, z toho 1 502 katolíkov, 834 evanjelikov a 267 kalvínov. Správu mesta naďalej vykonával richtár a mestská rada so stále rastúcim počtom mestských zamestnancov. V roku 1846 sa Šamorín vykúpil zo svojej povinnosti platiť zemepanskú daň voči…

samorinprevsetkych_samaria

Pauláni v Šamoríne

Šamorín sa stal v 18. storočí centrom rekatolizácie horného Žitného ostrova. Nositeľmi rekatolizácie v Šamoríne sa stali pauláni, ktorí budovali svoje kláštory štandardne mimo miest, v Šamoríne ho však vybudovali v centre, čo súviselo s ich úlohou v meste.   Rehoľa paulánov Rehoľu paulánov, oficiálne nazývanú Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly, založil v 15. storočí taliansky mních sv. František z Paoly. Ich hlavným znakom je…

samorinprevsetkych_samaria

Protestanti v Šamoríne

V kráľovskom Uhorsku znamenalo 16. storočie prechod od katolicizmu k protestantizmu. Protestantizmus sa spočiatku šíril najmä medzi nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré ho postupne ďalej rozširovalo vo svojom okolí, a aj preto na začiatku 17. storočia žili v Šamoríne zväčša protestanti. Šamorínsky farár napríklad už v roku 1562 šíril protestantské myšlienky. Rímsko-katolícka farnosť v Šamoríne sa v roku 1634 uvádza ako neobsadená. V tomto období sa pre nedostatok veriacich v Šamoríne ani nekonali katolícke…

samorinprevsetkych_samaria

Šamorín v novoveku

Obyvatelia Šamorína mali v novoveku prevažne právne postavenie poddaných, avšak naďalej požívali určité výhody. Od 16. storočia postupne klesalo zastúpenie Nemcov v Šamoríne a zvyšovalo sa zastúpenie Maďarov. Významnejšia prítomnosť Slovákov je doložená až v prvej štvrtine 18. storočia.   Správa Šamorína v novoveku Aj v novoveku si obyvatelia Šamorína zachovali právo voliť richtára a prísažných, ktorí naďalej spoločne vykonávali správne a súdne právomoci nad obyvateľmi mestečka.…

samorinprevsetkych_samaria

Trhy a remeslá v Šamoríne

Tradičným stredovekým trhovým dňom bola sobota, čo sa zachovalo v mnohých názvoch dedín. Prvýkrát sa konanie sobotných trhov v Šamoríne spomína v roku 1353 v mandáte palatína Mikuláša. Konanie sobotných trhov v Šamoríne písomne povolil v roku 1364 kráľ Ľudovít I. Veľký, čo však už iste len deklarovalo faktický stav. Šamorín sa aj vďaka pravidelnému konaniu trhov, ktoré boli pôvodne zamerané na okolitý vidiek, stal…

samorinprevsetkych_samaria

Kráľovské mesto Šamorín

Zástupcovia Šamorína sa už 15. apríla 1405 zúčastnili uhorského snemu, na ktorom mali so všetkými ostatnými privilegovanými mestami jeden spoločný hlas.   Správa kráľovského mesta Voľby richtára a prísažných sa konali každoročne, vždy na sviatok sv. Juraja (24. apríl). Volebné právo mali len šamorínski mešťania. Richtár a prísažní mali okrem správnych povinností (správa mesta a jeho majetku, výber daní, verejný poriadok, zastupovanie mesta navonok) aj…

samorinprevsetkych_samaria

Udelenie mestských výsad Šamorínu

Najstaršie mestá na Slovensku vznikali na križovatkách ciest, pri brodoch riek a v blízkosti biskupských sídiel. Šamorín, ktorý získal mestské privilégiá až v poslednej, štvrtej vlne vzniku uhorských privilegovaných miest, bol nielen pri brode Dunaja, ale aj na križovatke podunajskej cesty z Bratislavy cez brody Malého Dunaja do Komárna s cestou z Trnavy cez Senec a šamorínsky brod Dunaja ďalej na juh.   Rozsah mestskej samosprávy Kráľovské mestá boli vyňaté spod župnej právomoci…

samorinprevsetkych_samaria

Šamorín vo vrcholnom stredoveku

Písomné pamiatky zmieňujúce sa o dedine, či meste po prvej písomnej zmienke bývajú často naďalej zriedkavé. To však nie je prípad Šamorína, ktorý sa po príchode nemeckých hostí aj vďaka ich činnosti vyvinul v mestečko a stal sa hospodárskym a správnym centrom horného Žitného ostrova.   Nemci v Šamoríne Po tatárskom vpáde a plienení prišlo aj na územie Žitného ostrova nemecké obyvateľstvo, ktoré do dovtedajšieho zvykového…

samorinprevsetkych_samaria

Osídlenie Šamorína pred prvou písomnou zmienkou

Osídlenie dedín a miest siaha dlho pred prvú písomnú zmienku, niekedy aj niekoľko storočí. To je nepochybne aj prípadom Šamorína. Keďže názov mesta vychádza z mena Panny Márie, ktorej bol zasvätený šamorínsky stredoveký kostol, už pred postavením a vysvätením kostola musela na území súčasného Šamorína existovať prinajmenšom osada, ktorá určite nebola bezmenná. Jej pôvodný názov sa však nezachoval.   Počiatok osídlenia…