Šamorín má veľmi bohatú históriu. V posledných rokoch sa do Šamorína prisťahovalo mnoho nových obyvateľov, ktorí jeho minulosť nepoznajú. Nami vybraté a spracované témy z dejín obohatia a rozšíria aj povedomie starousadlíkov o minulosti mesta, ktoré opakovane zažilo vzostupy aj pády.
Vedeli ste, že prvá písomná zmienka o Šamoríne je falzum? Alebo že paulánsky kláštor bol jediný svojho druhu v celom Uhorsku? Čo hovoria o najstaršom osídlení archeologické výskumy? Ktorí králi navštívili v stredoveku Šamorín? Kto bol zemepánom novovekého Šamorína? Aké národnosti žili v minulosti v Šamoríne? A aké bolo ich vierovyznanie?
V našich článkoch z dejín Šamorína nájdete odpovede nielen na tieto otázky.
V archíve TA SR sa nachádza množstvo fotografií zo Šamorína z druhej polovice 20. storočia. Ku každej fotografii, resp. k ich sériám je v archíve zverejnená aj dobová agentúrna správa. Spomedzi množstva správ, ktoré si v tomto archíve môžete prečítať, vyberáme správu zo 14. septembra 1993, ktorej tematika je aj dnes veľmi aktuálna. Existencia…
17. november má v našej modernej histórii svoje miesto a tento rok bol zvlášť výnimočný, keď si pripomíname 30 rokov od pádu socialistického totalitného režimu. A na tento deň naše občianske združenie v Šamoríne pripravilo poslednú tohtoročnú vlastivednú prehliadku nazvanú Stredoveký Šamorín. Šamorín je veľmi starobylé mesto a jeho korene siahajú až do stredoveku. Dodnes nám túto históriu pripomínajú…
Vodné dielo na Dunaji. Kedysi oáza pokoja a panenskej prírody, dnes raj pre vodákov a cyklistov. Vodohospodármi chválené, ekológmi zaznávané… Vlastivedná prechádzka V sobotu 12. októbra 2019 sme sa stretli na vlastivednej prechádzke o Gabčíkove a jeho vplyve na život v Šamoríne. Pozvanie prijal ten najkompetentnejší – riaditeľ Povodia Dunaja – Ing. Jozef Dúcz. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých…
V sobotu 21. septembra 2019 sa v kláštore konala prednáška O sochách a krížoch v Šamoríne v rámci projektu Spoznávajme Šamorín – Vlastivedné prechádzky pre všetkých. Naše pozvanie prijal kunsthistorik Jozef Tihányi, ktorý sa touto problematikou zaoberá dlhodobo. V pútavej prezentácii nám priblížil šamorínske exteriérové sochy a kríže v širšom umeleckom, historickom aj geografickom kontexte.…
V apríli uplynulo 75 rokov od násilnej deportácie Židov zo Šamorína. Z pôvodnej komunity, ktorú tvorilo približne 350 ľudí, sa po skončení 2. svetovej vojny vrátilo späť do Šamorína približne 35 Židov. Drvivá väčšina šamorínskych Židov bola usmrtená v nacistických vyhladzovacích táboroch. Po Židoch zostali v Šamoríne zachované 3 výrazné pamiatky hmotnej kultúry: synagóga na začiatku Mliečňanskej ulice, cintorín…
Žitný ostrov má úplne odlišné pomenovanie v slovenčine a v maďarčine. Maďarské pomenovanie pre Žitný ostrov (Csallóköz) vychádza zo staroslovenského základu. Súčasné slovenské pomenovanie zase vychádza zo staronemeckého základu. Csallóköz – vývin maďarského názvu pre Žitný ostrov Maďari prevzali názvy väčšiny tokov od Slovákov. Výnimkou nebol ani Malý Dunaj (po maďarsky pôvodne Csalló), ktorého pôvodný názov sa stal základom pomenovania Žitného ostrova…
Prvé moderné sčítanie ľudu bolo v Šamoríne vykonané v roku 1880. Ďalšie sčítania ľudu sa konali vždy v desaťročných intervaloch. V 20. storočí boli sčítania ľudu v Šamoríne vykonané v rokoch 1910, 1921, 1930, 1940, 1950, 1961, 1970, 1980 a 1991. Údaje zo sčítania z roku 1940 sú na Slovensku nedostupné, pri sčítaniach z rokov 1950 až 1980 sa zbieral menší rozsah dát. Územný rast Šamorína Okrem rozširujúcej sa výstavby…
Šamorín si aj v 19. storočí udržal postavenie poľnohospodárskeho a remeselného centra horného Žitného ostrova. Obyvateľstvo Počet obyvateľov sa od konca 18. storočia stabilizoval na rovnakom počte. Po celouhorskej cholerovej epidémii z roku 1831 žilo v Šamoríne 2 603 obyvateľov, z toho 1 502 katolíkov, 834 evanjelikov a 267 kalvínov. Správu mesta naďalej vykonával richtár a mestská rada so stále rastúcim počtom mestských zamestnancov. V roku 1846 sa Šamorín vykúpil zo svojej povinnosti platiť zemepanskú daň voči…
Šamorín sa stal v 18. storočí centrom rekatolizácie horného Žitného ostrova. Nositeľmi rekatolizácie v Šamoríne sa stali pauláni, ktorí budovali svoje kláštory štandardne mimo miest, v Šamoríne ho však vybudovali v centre, čo súviselo s ich úlohou v meste. Rehoľa paulánov Rehoľu paulánov, oficiálne nazývanú Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly, založil v 15. storočí taliansky mních sv. František z Paoly. Ich hlavným znakom je…
V kráľovskom Uhorsku znamenalo 16. storočie prechod od katolicizmu k protestantizmu. Protestantizmus sa spočiatku šíril najmä medzi nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré ho postupne ďalej rozširovalo vo svojom okolí, a aj preto na začiatku 17. storočia žili v Šamoríne zväčša protestanti. Šamorínsky farár napríklad už v roku 1562 šíril protestantské myšlienky. Rímsko-katolícka farnosť v Šamoríne sa v roku 1634 uvádza ako neobsadená. V tomto období sa pre nedostatok veriacich v Šamoríne ani nekonali katolícke…