Tradičným stredovekým trhovým dňom bola sobota, čo sa zachovalo v mnohých názvoch dedín. Prvýkrát sa konanie sobotných trhov v Šamoríne spomína v roku 1353 v mandáte palatína Mikuláša. Konanie sobotných trhov v Šamoríne písomne povolil v roku 1364 kráľ Ľudovít I. Veľký, čo však už iste len deklarovalo faktický stav.
Šamorín sa aj vďaka pravidelnému konaniu trhov, ktoré boli pôvodne zamerané na okolitý vidiek, stal už v 14. storočí obchodným centrom horného Žitného ostrova. Šamorín, ktorý bol na križovatke obchodných ciest, zaznamenal svoj prvý vzostup vďaka trhom sprostredkúvajúcim tovar z okolitých dedín kupcom z väčších miest a naopak remeselné výrobky obyvateľom dedín. Tovar predávali domáci aj cudzí remeselníci a obchodníci.
Regionálne sobotné trhy pretrvali aj do novoveku a v podstate sa prevádzkujú až dodnes.
Šamorínske trhovisko
Šamorínske trhovisko bolo pri radnici. Väčšie trojdňové trhy sa konali spravidla raz ročne, preto sa nazývali výročné jarmoky.*
V Šamoríne sa už od roku 1411 konali pravidelne dva jarmoky: 26. mája na tretí deň po sviatku sv. Urbana pápeža a 24. augusta na sviatok sv. Bartolomeja apoštola. V 18. storočí pribudli ďalšie dva jarmoky: na sviatok sv. Gregora (12. marca) a Všetkých svätých (1. novembra).
Presnosť mier a váh na trhoch kontrolovali v novoveku trhoví sudcovia. Vzorové miery a váhy sa nachádzali pri radnici.
Najrozšírenejšie zdroje obživy
V stredoveku sa obyvatelia Šamorína zaoberali predovšetkým rybárstvom, mlynárstvom a pekárstvom. Najmä prvým dvom z týchto odvetví sa darilo vďaka blízkosti Dunaja, čo pretrvalo až do novoveku. Vďaka bohatej úrode pšenice dovážali už v novoveku šamorínski pekári svoje výrobky do Bratislavy.
Základ príjmov obyvateľov Šamorína tvoril predaj miestnych produktov na trhoch.
Remeslá a cechy
V trhovom centre sa výrazne presadzovali remeselníci, ktorí sa postupne začali spájať do cechov združujúcich výrobcov rovnakého odvetvia.
Cechy boli prísne formálne stavovské organizácie remeselníkov, jeho príslušníci si poskytovali vzájomnú pomoc. Každý cech mal v kostole vyhradenú vlastnú lavicu. S činnosťou cechov boli spojené aj mnohé rituály.
Najstaršie cechy ešte nemali písané štatúty. Štatúty cechom schvaľovala a udeľovala mestská rada. V 16. storočí pôsobilo v Šamoríne 5 cechov: hrnčiarsky, mäsiarsky, kožušnícky, gombičkársky a spoločný cech remenárov, šabliarov a tesárov. Ďalších 9 cechov vzniklo v Šamoríne na prelome 16. a 17. storočia.
V 17. storočí tak pôsobilo v Šamoríne už 14 cechov, pribudli zámočníci, mlynári, kováči, čižmári, obuvníci (ševci), krajčíri, debnári, stolári a murári, v ktorých dokopy pôsobilo 50 až 60 majstrov. V tomto období patril Šamorín medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská kráľovského Uhorska.
Nie všetci šamorínski remeselníci však boli združení v cechoch, pretože menej rozšírené remeslá mali v meste často len jedného zástupcu. Niektorí remeselníci preto boli členmi cechov svojho remesla v iných mestách, predovšetkým v Bratislave. Členmi niektorých šamorínskych cechov boli aj remeselníci z iných mestečiek, predovšetkým z Dunajskej Stredy. Predstavitelia menej rozšírených príbuzných remesiel si vytvárali spoločné cechy.
Úpadok a opätovný vzrast remesiel
V prvej polovici 18. storočia počet remeselníkov v Šamoríne prudko poklesol (zo 123 remeselníkov v roku 1715 na 56 remeselníkov v roku 1746), najmä v dôsledku opakovaných požiarov. V tomto období viaceré cechy aj zanikli.
V druhej polovici 18. storočia už popri remeselníkoch pôsobiacich v Šamoríne od 17. storočia pôsobili v meste aj obchodníci (kupci, kramári), pekári, rybári, tkáči, kolesári, sedlári, súkenníci, pančuchári, klobučníci, opaskári, mydlári, oknári, sitári, povrazníci, nožiari, zlatníci, mosadzníci, knihári, kominári, medovnikári, ihlári, tokári, či rukavičkári. Počet cechov stúpol na 16, celkový počet remeselníckych dielní sa koncom 18. storočia pohyboval až okolo 150.
Remeslá boli aj v 19. storočí znakom mestského charakteru Šamorína, avšak význam cechov už upadal. Najrozšírenejšími remeselníkmi sa stali čižmári, ktorých bolo v roku 1828 v Šamoríne až 42. V Šamoríne pôsobilo už 168 majstrov v 33 rôznych odvetviach, z toho v 15 prípadoch mali zriadené aj cechy.
Cechy boli v celom Uhorsku rozpustené v roku 1872, kedy ich nahradili priemyselné spolky.
Stavebný materiál
Tehly na stavby domov boli vyrábané priamo v Šamoríne, od 18. storočia označované tehliarskymi značkami CSM (Civitas Sanctae Mariae), SV a SW (Somorja Város/Wáros).
Šamorínske tehly mali bledožlté až okrové sfarbenie spôsobené miestnou ílovitou, mierne železitou hlinou.
* jarmok = nem. Jahrmarkt
Literatúra
BEL, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica II. Viedeň, 1736. 587 s.
HANULIAK, Milan: Osídlenie Žitného ostrova z pohľadu stredovekej archeológie. In: Archæologia Historica 7, 1982, s. 97-102.
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
HOUDEK, Ivan: Cechovníctvo na Slovensku. Turčiansky Svätý Martin, 1943. 180 s.
KORABINSKY, Ján Matej: Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Bratislava, 1786. 896 s.
KÚKEL, Ján: Susedské vzťahy medzi Bratislavou a Šamorínom v 16. a 17. storočí. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 91-115.
LENGYELOVÁ, Tünde: Hospodárske pomery v zemepanských mestách na Slovensku v 16.-17. storočí. In: Historický časopis 47, 1999, č. 3, s. 404-419.
NAGY, Peter – ĎURKOVIČOVÁ, Eva: Výsledky archeologického výskumu Kalvínskeho kostola v Šamoríne. In: Zborník SNM 110 – Archeológia 26, 2016, s. 183-192.
NOVÁKOVÁ, Veronika, ml.: Mestská správa v Šamoríne od konca 16. storočia do polovice 18. storočia. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 51-90.
PROKOPP, Mária: Stredoveký kostol Šamorína. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 155-178.
RAGAČ, Radoslav: Protokol mäsiarskeho cechu v Šamoríne. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 117-128.
RATKOŠ, Peter: O začiatkoch mestského remesla na území Slovenska. In: Slovenská archivistika 13, 1978, č. 2, s. 138-142.
ŠPIESZ, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava, 1983. 208 s.
ŠPIESZ, Anton: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava, 1972. 344 s.
TANDLICH, Tomáš: Mestečká na území Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice. Vybrané sídla s právnym postavením zemepanského mestečka (oppida) v rokoch 1526-1720. Nitra, 2013. 120 s.
TANDLICH, Tomáš: Obchodný cech v meste Šamorín a jeho vznik v prvej polovici 18. storočia. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 129-141.
TANDLICH, Tomáš: Obchodný cech v Šamoríne a kramársky cech v Trnave v 16. až 18. storočí. In: Historia nova 11, 2016, s. 68-91.
URMINSKÝ, Jozef: Stredoveký Šamorín v archeologických nálezoch. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 9-20.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. Bratislava, 1978. 536 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU