V mnohých predovšetkým populárnych prácach o regionálnych dejinách je pri prvej písomnej zmienke o Šamoríne uvádzaný rok 1238, podľa čoho by sa tento rok malo pripomínať 780. výročie od prvej písomnej zmienky o Šamoríne.
Listina, ktorá je datovaná k roku 1238, je však falzum. V stredoveku sa často vyskytovali falzá listín. Falzá vznikali najmä z majetkových dôvodov, keď si nimi falšovatelia pre seba alebo pre niekoho iného nárokovali majetky, čo sa snažili potvrdiť písomnými dokladmi práve vo forme fálz. Falzum listiny datované k roku 1238 sa Šamorínu venuje len okrajovo a uvádza sa v ňom len farnosť Svätej Márie (ecclesia Sancte Marie), nie osada, resp. dedina Šamorín.
Prvá priama písomná zmienka o Šamoríne z roku 1287
Prvá priama písomná zmienka o Šamoríne je uvedená v listine uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z 2. marca 1287. Celá táto listina je venovaná Šamorínu, ktorý bol dovtedy kráľovským majetkom. Kráľ Ladislav IV. touto listinou daroval zaľudnenú zem Šamorín (terra populosa Zenthmaria) hradnému pánovi Karolovi, synovi Alexandra zo starobylého šľachtického rodu Hunt-Poznanovcov ako dedičný majetok za zásluhy v bojoch. V listine sa nachádza aj prvá metácia Šamorína, vymedzenie jeho chotára.
Hranice majetkov v stredoveku boli často určované podľa pevných bodov v teréne, ktorými niekedy bývali aj stromy, preto sa zo stredovekého vymedzenia hraníc nedá presne identifikovať konkrétna súčasná poloha opisovaného majetku. V listine kráľa Ladislava IV. sú hranice Šamorína vymedzené tradičným stredovekým spôsobom, v ktorom je počiatočný bod vymedzenia hraníc aj záverečným bodom tohto vymedzenia. Šamorín na juhu susedil s Čilistovom, ďalej sa jeho hranica tiahla cez chotárne medze k Dunaju až na jeho druhý breh po dom Mikuláša z Bezenye v Mošonskej župe, potom po Gútor (Hamuliakovo), kde je ďalej hranica oddeľujúca ho od majetku Mikulášovho syna Jakuba, a napokon ide hranica Šamorína k majetku synov komesa Kozmu a odtiaľ späť na juh k Čilistovu.
Šamorín sa v listine kráľa Ladislava IV. z roku 1287 uvádza ako Zenthmaria. Z tohto na prvý pohľad maďarsky znejúceho pomenovania možno usudzovať, že buď obyvateľstvo Šamorína na konci 13. storočia tvorili takmer výlučne Maďari, alebo to možno pripísať vtedajšej praxi uhorskej kráľovskej kancelárie uvádzať názvy dedín predovšetkým v maďarčine.
Nepriama písomná zmienka o Šamoríne z roku 1285
Uvedenej prvej priamej písomnej zmienke ešte predchádza aj nepriama písomná zmienka o Šamoríne z roku 1285. V tomto roku závet Miroslava, syna Petra z Any (zaniknutá dedina pri Šamoríne), dosvedčil z poverenia Bratislavskej kapituly farár Arnold zo Šamorína, ktorého meno naznačuje nemecký pôvod, čo by nasvedčovalo maďarsko-nemeckému zloženiu obyvateľstva Šamorína už v poslednej tretine 13. storočia.
Písomná zmienka a osídlenie
Prvé písomné zmienky o Šamoríne z rokov 1285 a 1287 však neznamenajú, že pred týmito rokmi neexistovalo na jeho území osídlenie. Prvá písomná zmienka totiž len deklaruje existenciu obývaného územia, neznamená jeho založenie. Osady, dediny a mestá vznikli len výnimočne dňom prvej písomnej zmienky, a to vtedy, ak boli založené zriaďovacou listinou. Medzi vznikom dediny a prvou písomnou zmienkou inak býva odstup často aj niekoľkých desiatok rokov.
Šamorín, ktorého názov vychádza z patrocínia kostola zasväteného už v 13. storočí Panne Márii, musel byť kontinuálne osídlený najneskôr od začiatku 13. storočia, keďže románska časť kostola bola postavená už koncom prvej tretiny 13. storočia, teda ešte pred tatárskym vpádom. Románsky murovaný kostol určite nevznikol na opustenom mieste, ale veriaci ho postavili v mieste, kde aj predtým žili. Nemožno vylúčiť ani existenciu dreveného predchodcu murovaného kostola.
Hoci prvá priama písomná zmienka o Šamoríne je až z roku 1287, čo je aj na pomery Žitného ostrova relatívne neskoro, niet pochybností o tom, že jeho územie bolo tým istým obyvateľstvom osídlené najneskôr od 12. storočia.
Dôvod, prečo sa nezachovala staršia písomná pamiatka o Šamoríne, nie je úplne zrejmý. V zásade sú dve príčiny, pre ktoré sa nezachovali staršie písomné zmienky o dedinách, či mestách: prvou je kráľovo územné vlastníctvo celého kráľovstva, ktoré v najstarších časoch nebolo predmetom donácií, a teda ani nevznikla potreba písomného zachytenia existencie obývaných území, a druhou je nezachovanie vyhotovených stredovekých listín z rôznych dôvodov, najmä požiarov, povodní, bitiek, vojen, či jednoducho ich straty.
Pramene
FEJÉR, György (ed.): Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis V/3. Budín, 1830. 520 s.
KNAUZ, Ferdinand (ed.): Monumenta Ecclesiae Strigoniensis II. Ostrihom, 1882. 884 s.
MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava, 1987. 640 s.
WENZEL, Gusztáv (ed.): Codex Diplomaticus Arpadianus Continuatus IV. Pest, 1862. 414 s.
Literatúra
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
HUDÁK, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Súpis a historický vývin. Bratislava, 1984. 480 s.
JUDÁK, Viliam ‒ POLÁČIK, Štefan: Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava, 2009. 476 s.
MAREK, Miloš: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006. 519 s.
MARSINA, Richard: O osídlení Slovenska od 11. do polovice 13. storočia. In: Historické štúdie 27, 1984, č. 2, s. 39-59.
PROKOPP, Mária: Stredoveký kostol Šamorína. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 155-178.
RÁBIK, Vladimír: Formovanie farskej siete na juhozápadnom Slovensku v stredoveku (Bratislavské prepoštstvo). In: RÁBIK, Vladimír a kol.: Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. Krakov, 2010, s. 29-131.
Úryvky z Kisfaludyho kroniky. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 44-59.
VÁCHA, Zdeněk: Najstaršie stavebné dejiny reformovaného kostola v Šamoríne. In: Pamiatky a múzeá 48, 1999, č. 2, s. 52-55.
VÁCHA, Zdeněk: Reformovaný kostel v Šamoríně. Pozoruhodná pozdně-gotická architektura. In: Pamiatky a múzeá 53, 2004, č. 1, s. 27-34.
VARSIK, Branislav: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990. 184 s.
VARSIK, Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. 260 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
