Osídlenie dedín a miest siaha dlho pred prvú písomnú zmienku, niekedy aj niekoľko storočí. To je nepochybne aj prípadom Šamorína.
Keďže názov mesta vychádza z mena Panny Márie, ktorej bol zasvätený šamorínsky stredoveký kostol, už pred postavením a vysvätením kostola musela na území súčasného Šamorína existovať prinajmenšom osada, ktorá určite nebola bezmenná. Jej pôvodný názov sa však nezachoval.
Počiatok osídlenia Šamorína
Počiatok kontinuálneho osídlenia dnešného Šamorína zatiaľ nie je hlbšie ozrejmený, azda najmä preto, že výstavba v centre Šamorína v 20. storočí prebiehala bez akýchkoľvek archeologických výskumov. Možnosti archeologického výskumu najstaršieho osídlenia sú navyše obmedzené aj polohou Šamorína, keďže na mnohých úsekoch Dunaja sa okrem hlavného toku nachádzalo mnoho ramien s lužnými lesmi a niektoré ramená Dunaja tiekli v stredoveku priamo cez Šamorín, čo tiež negatívne ovplyvnilo zachovanie pamiatok hmotnej kultúry.
V Šamoríne nebol realizovaný žiadny systematický archeologický výskum, ale len čiastkové, zväčša záchranné výskumy, aj to len v prvých dekádach 21. storočia. Záchranné archeologické výskumy, s nálezmi zachovanými v hĺbke viac ako 2 metre pod súčasným terénom, preukázali kontinuálne osídlenie Šamorína najneskôr od 12. storočia.
Najnovšie odvážne závery archeológov a kunsthistorikov vychádzajúce zo stavebného vývoja stredovekého kostola posúvajú kontinuitu osídlenia Šamorína už do 11. storočia.
Vzhľad pôvodného územia Šamorína
Pôvodný stredoveký Šamorín vznikal na členitom teréne vytvorenom ramenami Dunaja. Spraš prekrývajúca štrkové a ílové podložie spolu s naviatym pieskom vytvorila v dnešnom centre Šamorína vyvýšeninu prevyšujúcu okolie približne o 3 metre, čo umožnilo založenie stredovekej osady, neskoršej dediny, ktorá sa vyvinula do mestečka a napokon do mesta.
Na vyvýšených miestach boli postavené domy, avšak ich dvory boli často aj o 2 metre nižšie a počas záplav nimi pretekala voda. Znížené dvory boli postupne zasypávané domovým a stavebným odpadom, úplné zarovnanie s okolitým terénom bolo zavŕšené až v 15. storočí.
Kostol ako centrum Šamorína
Stredoveký Šamorín vznikal okolo kostola zasväteného Panne Márii (dnešný kalvínsky kostol). V bezprostrednom okolí kostola bol aj cintorín.
V priebehu 13. storočia sa osídlenie Šamorína začalo rozširovať z dnešnej Hlavnej ulice aj smerom na dnešný Gazdovský rad, čo bolo iste spôsobené rastom počtu obyvateľov a s tým spojenou nutnosťou zväčšenia rozsahu obrábanej pôdy.
Stredoveké močariny však nepriali rozsiahlemu poľnohospodáreniu, obyvateľstvo sa venovalo predovšetkým pastierstvu, rybolovu a lovu v priľahlých lesoch. Chotár stredovekého Šamorína tvorili aj lúky a pasienky.
Najstarší stavebný materiál
Domy postavené v 13. storočí boli z dreva a hliny, ktoré ako hlavný stavebný materiál pretrvali približne do konca 14. storočia. Od konca 14. storočia sa začali na podmurovky domov používať tehly, od 16. storočia sa už v Šamoríne stavali celotehlové podpivničené domy.
Keďže na Žitnom ostrove je nedostatok stavebného kameňa, v stavebníctve tu dominovali tehlové stavby. Stavebný kameň sa v Šamoríne v stredoveku objavil len v niektorých vnútorných stavebných prvkoch kostola.
Literatúra
BARTEKOVÁ, Anna – PRISTACHOVÁ, Patrícia – NOVÁKOVÁ, Lucia – NOVÁK, Martin – HULÍNEK, Drahoslav: Stredoveké osídlenie Šamorína. In: Archæologia Historica 37, 2012, č. 1, s. 251-256.
BOTEK, Andrej – ERDÉLYI, Róbert – PAULINY, Pavol – VACHOVÁ, Barbora: Nové poznatky o vývoji reformovaného kostola v Šamoríne. In: Monument revue 5, 2016, č. 1, s. 24-31.
FÖLDES, Gyula: Povodne v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 85-89.
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Agrikultúra 5, 1966, s. 13-26.
LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Naša veda 1, 1954, č. 1, s. 23-27.
MARSINA, Richard: O osídlení Slovenska od 11. do polovice 13. storočia. In: Historické štúdie 27, 1984, č. 2, s. 39-59.
NAGY, Peter – ĎURKOVIČOVÁ, Eva: Výsledky archeologického výskumu Kalvínskeho kostola v Šamoríne. In: Zborník SNM 110 – Archeológia 26, 2016, s. 183-192.
RÁBIK, Vladimír: Formovanie farskej siete na juhozápadnom Slovensku v stredoveku (Bratislavské prepoštstvo). In: RÁBIK, Vladimír a kol.: Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. Krakov, 2010, s. 29-131.
URMINSKÝ, Jozef: Stredoveký Šamorín v archeologických nálezoch. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 9-20.
VÁCHA, Zdeněk: Najstaršie stavebné dejiny reformovaného kostola v Šamoríne. In: Pamiatky a múzeá 48, 1999, č. 2, s. 52-55.
VARSIK, Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. 260 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
