Najstaršie mestá na Slovensku vznikali na križovatkách ciest, pri brodoch riek a v blízkosti biskupských sídiel. Šamorín, ktorý získal mestské privilégiá až v poslednej, štvrtej vlne vzniku uhorských privilegovaných miest, bol nielen pri brode Dunaja, ale aj na križovatke podunajskej cesty z Bratislavy cez brody Malého Dunaja do Komárna s cestou z Trnavy cez Senec a šamorínsky brod Dunaja ďalej na juh.
Rozsah mestskej samosprávy
Kráľovské mestá boli vyňaté spod župnej právomoci a na svojom území a nad svojimi obyvateľmi vykonávali zákonodarnú aj súdnu právomoc. Zároveň mali rozličné hospodárske výsady. Ich hlavnou povinnosťou bola ročná daň platená kráľovskej pokladnici.
Kráľovské mestá teda netvorili štát v štáte, ale boli podriadené kráľovi, ktorý na ne privilégiom delegoval právomoci.
Šamorín získal mestské výsady v rovnakom roku, ako sa kráľ Žigmund Luxemburský pokúsil vydaním malého dekrétu oslabiť vplyv šľachty a cirkvi a vytvoriť im ako protiváhu mestský stav.
Mestské právo
Základným mestotvorným činiteľom v stredovekom Uhorsku boli Nemci. Šamorín so silným zastúpením Nemcov získal výsady kráľovského mesta (civitas Samaria) privilegiálnou listinou kráľa Žigmunda Luxemburského zo 17. apríla 1405.
Šamorín získal také mestské práva, aké mala v tom období Bratislava, a stal sa tak dcérskym mestom Bratislavy, ktorá ako materské mesto bola odvolacou inštanciou šamorínskeho mestského súdu. Konečnou inštanciou v súdnych sporoch bol hlavný taverník. Šamorínski mešťania mohli byť súdení len šamorínskym mestským súdom.
Mestské právo v Šamoríne vychádzalo z juhonemeckého (švábskeho) právneho okruhu, pôvodne z Norimbergu, ktorého zásady Šamorín prevzal prostredníctvom Bratislavy. Tento právny okruh tvoril len základnú líniu mestského práva, ktoré sa inak spravovalo základným privilégiom a miestnymi zvyklosťami.
Práva a povinnosti obyvateľov Šamorína
Obyvatelia Šamorína získali privilégiom právo slobodne si voliť richtára a prísažných, členov mestskej rady. Okrem toho obyvateľom Šamorína bez akýchkoľvek výnimiek patrili všetky práva, slobody, úžitky a zvyky, ktoré užívali bratislavskí mešťania. Mandátom vydaným v rovnaký deň ako privilégium boli obyvatelia Šamorína oslobodení od platenia mýta na celom území Uhorska.
Obyvatelia Šamorína boli podľa privilégia povinní vybudovať mestské hradby, za čo bol Šamorín dočasne oslobodený od platenia ročnej dane kráľovskej pokladnici, ktorá bola inak určená vo výške 88 zlatých a platila sa v dvoch splátkach, na sv. Juraja (24. apríl) a sv. Michala (29. september).
Kráľ Žigmund určil v privilégiu aj ďalšie povinnosti pre Šamorín a jeho obyvateľov. Kráľ mal nárok na novoročný dar 50 zlatých a pozlátený strieborný kalich v rovnakej hodnote. Šamorín mal podľa privilégia povinnosti aj voči určeným kráľovským hodnostárom: 400 denárov ročne pre dverníka (strážca kráľovských brán), kožuch a postroj raz ročne pre hlavného koniara. Šamorín bol v prípade nocľahu kráľa alebo kráľovnej v meste povinný zásobovať ich sprievod jeden deň potravinami. Peňažné povinnosti znášali všetci mešťania, kožuch a postroj boli povinní zabezpečiť príslušní remeselníci; kožušníci a remenári.
Trhové právo
Na základné mestské privilégium z roku 1405 nadviazala v roku 1411 ďalšia významná výsada udelená mestu Šamorín kráľom Žigmundom, a to právo konať dva jarmoky: 26. mája na tretí deň po sviatku sv. Urbana pápeža a 24. augusta na sviatok sv. Bartolomeja apoštola. Oba jarmoky boli trojdenné.
Kupci prichádzajúci na šamorínske jarmoky boli oslobodení od mýta v celom Uhorsku. Počas ich konania boli všetci, ktorí prechádzali v okruhu jednej míle od Šamorína, povinní zastaviť sa na práve prebiehajúcom jarmoku, takže Šamorín disponoval aj časovo výrazne obmedzeným právom skladu.
Potvrdenie mestských výsad
Základné privilégium mesta Šamorín, resp. oslobodenie od platenia mýtnych poplatkov bolo v 15. storočí opakovane potvrdené nielen kráľom Žigmundom Luxemburským (v rokoch 1411, 1425, 1434), ale aj ďalšími kráľmi Albrechtom Habsburským (1439), jeho synom Ladislavom Pohrobkom (1456), Matejom Korvínom (1465, 1478) a Vladislavom II. Jagelovským (1491).
Pramene
Výsadná listina kráľa Žigmunda pre Šamorín z roku 1405. In: Archivum Sala. Archívna ročenka III, 2007, s. 109-110.
Literatúra
BARTL, Július: Dekréty kráľa Žigmunda z roku 1405 a ich význam pri formovaní meštianskeho stavu v Uhorsku. In: Historický časopis 40, 1992, č. 3, s. 281-296.
HLAVAČKOVÁ, Miriam: Šamorín. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava, 2010, s. 495-502.
LUBY, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku. 2. vydanie. Bratislava, 2002. 628 s.
LUKAČKA, Ján: Bádanie o mestách na Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis 45, 1997, č. 1, s. 52-54.
MAREK, Miloš: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006. 519 s.
MARSINA, Richard: Vývoj správy miest v stredoveku. In: MARSINA, Richard (ed.): Vývoj správy miest na Slovensku. Martin, 1984, s. 21-49.
STREŠŇÁK, Gábor: Postavenie stredovekého Šamorína v kontexte privilégia z roku 1405. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 21-49.
Úryvky z Kisfaludyho kroniky. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 44-59.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
