Všetky články

V kráľovskom Uhorsku znamenalo 16. storočie prechod od katolicizmu k protestantizmu. Protestantizmus sa spočiatku šíril najmä medzi nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré ho postupne ďalej rozširovalo vo svojom okolí, a aj preto na začiatku 17. storočia žili v Šamoríne zväčša protestanti. Šamorínsky farár napríklad už v roku 1562 šíril protestantské myšlienky. Rímsko-katolícka farnosť v Šamoríne sa v roku 1634 uvádza ako neobsadená. V tomto období sa pre nedostatok veriacich v Šamoríne ani nekonali katolícke…

Obyvatelia Šamorína mali v novoveku prevažne právne postavenie poddaných, avšak naďalej požívali určité výhody. Od 16. storočia postupne klesalo zastúpenie Nemcov v Šamoríne a zvyšovalo sa zastúpenie Maďarov. Významnejšia prítomnosť Slovákov je doložená až v prvej štvrtine 18. storočia.   Správa Šamorína v novoveku Aj v novoveku si obyvatelia Šamorína zachovali právo voliť richtára a prísažných, ktorí naďalej spoločne vykonávali správne a súdne právomoci nad obyvateľmi mestečka.…

Tradičným stredovekým trhovým dňom bola sobota, čo sa zachovalo v mnohých názvoch dedín. Prvýkrát sa konanie sobotných trhov v Šamoríne spomína v roku 1353 v mandáte palatína Mikuláša. Konanie sobotných trhov v Šamoríne písomne povolil v roku 1364 kráľ Ľudovít I. Veľký, čo však už iste len deklarovalo faktický stav. Šamorín sa aj vďaka pravidelnému konaniu trhov, ktoré boli pôvodne zamerané na okolitý vidiek, stal…

Zástupcovia Šamorína sa už 15. apríla 1405 zúčastnili uhorského snemu, na ktorom mali so všetkými ostatnými privilegovanými mestami jeden spoločný hlas.   Správa kráľovského mesta Voľby richtára a prísažných sa konali každoročne, vždy na sviatok sv. Juraja (24. apríl). Volebné právo mali len šamorínski mešťania. Richtár a prísažní mali okrem správnych povinností (správa mesta a jeho majetku, výber daní, verejný poriadok, zastupovanie mesta navonok) aj…