Šamorín si aj v 19. storočí udržal postavenie poľnohospodárskeho a remeselného centra horného Žitného ostrova.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov sa od konca 18. storočia stabilizoval na rovnakom počte. Po celouhorskej cholerovej epidémii z roku 1831 žilo v Šamoríne 2 603 obyvateľov, z toho 1 502 katolíkov, 834 evanjelikov a 267 kalvínov.
Správu mesta naďalej vykonával richtár a mestská rada so stále rastúcim počtom mestských zamestnancov. V roku 1846 sa Šamorín vykúpil zo svojej povinnosti platiť zemepanskú daň voči Bratislavskému hradnému panstvu.
Obyvateľstvo Šamorína tvorili v 19. storočí prevažne Maďari, pomer Nemcov na celkovom počte obyvateľov klesal. Pokles počtu Nemcov v Šamoríne sa prejavil aj v organizácii evanjelickej a. v. cirkvi, ktorá od roku 1861 zaviedla striedavo nemecké a maďarské nedeľné bohoslužby.
Obyvatelia sa naďalej zaoberali predovšetkým remeslami, obchodom a poľnohospodárstvom. V Šamoríne naďalej pôsobila pošta, lekáreň, pivovar, dunajské mlyny. Špitál sa zmenil na nemocnicu, v radnici bol bohatý mestský archív, bola zriadená sporiteľňa.
Požiare
V rokoch 1825 a 1826 zachvátili Šamorín opakovane požiare, počas ktorých bola postihnutá skoro polovica mesta a veľké škody boli spôsobené aj na šamorínskom stredovekom kostole, vtedy už patriacom kalvínom.
Ďalší veľký požiar v roku 1865 zničil 156 z 320 domov a 50 stodôl.
Školy
V 19. storočí pôsobili v Šamoríne dve ľudové školy, maďarská a nemecká. V bývalom paulánskom kláštore sídlila katolícka škola, v ktorej sa vyučovalo po maďarsky. V evanjelickej škole sa vyučovalo po nemecky.
Maďarskú ľudovú školu navštevovali v druhej polovici 19. storočia aj žiaci z okolitých dedín a samôt (Čilistov, Mliečno, Kvetoslavov; Fakov, Hrušov).
V roku 1873 bola pre novovzniknutú meštiansku školu postavená nová budova.
Chotár
V druhej polovici 19. storočia tvorila približne dve pätiny pôdy v Šamoríne orná pôda, jednu pätinu lúky a lesy a dve pätiny neúrodné a nekultivované pôdy (močaristé a záplavové oblasti).
V chotári Šamorína boli cez Dunaj zriadené dva prievozy, na dunajských ostrovoch boli dubové, bukové a brestové lesy.
Na ochranu proti povodniam bolo v Šamoríne v roku 1882 založené vodné družstvo a pri Dunaji boli budované mohutné hrádze.
Zánik cechov a vznik spolkov
Zánik cechov v roku 1872, ktoré boli čoraz viac skôr miestom na spoločenské vyžitie svojich členov s podobnými záujmami, plynule prechádzal do zakladania rôznych záujmových spolkov. Na sklonku 19. storočia vznikol hasičský spolok, aj viaceré konfesionálne spolky, napr. katolícky mládežnícky spolok, protestantský vzdelávací spolok, izraelitský ženský spolok.
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní stratil Šamorín postavenie mesta a formálno-právne bol zaradený medzi obce.
Literatúra
BÁNDY, Juraj: Krátke dejiny Evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 128-139.
FÉNYES, Elek: Opis Šamorína. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 25-26.
GAUČÍK, Štefan: Príspevok k výskumu mestského hospodárenia Šamorína. In: Archivum Sala. Archívna ročenka III, 2007, s. 95-101.
JANCSIK, Ede: Malá prechádzka po šamorínskom archíve. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 69-78.
KOMLÓSSY, Ferenc: Dejiny rímskokatolíckej školy v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 32-43.
LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Agrikultúra 5, 1966, s. 13-26.
LEDNÁR, František: K dejinám Žitného ostrova a jeho poľnohospodárstva. In: Naša veda 1, 1954, č. 1, s. 23-27.
MICHALIČKA, Vladimír: Topografia dejín školstva na Slovensku. Od počiatkov do roku 1918 – Trnavský kraj. Bratislava, 2008. 118 s.
NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku ‒ II. zväzok, N ‒ Ž. Bratislava, 2008. 648 s.
PARAIS, Árpád – CSUKÁS, Zsigmond: Náčrt histórie šamorínskej kalvínskej cirkvi. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 105-122.
ŠPIESZ, Anton: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava, 1983. 208 s.
VENDE, Aladár: Dejiny Šamorína. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 26-32.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
