V kráľovskom Uhorsku znamenalo 16. storočie prechod od katolicizmu k protestantizmu. Protestantizmus sa spočiatku šíril najmä medzi nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré ho postupne ďalej rozširovalo vo svojom okolí, a aj preto na začiatku 17. storočia žili v Šamoríne zväčša protestanti.
Šamorínsky farár napríklad už v roku 1562 šíril protestantské myšlienky. Rímsko-katolícka farnosť v Šamoríne sa v roku 1634 uvádza ako neobsadená. V tomto období sa pre nedostatok veriacich v Šamoríne ani nekonali katolícke bohoslužby.
Evanjelici
Evanjelická cirkev bola spočiatku v oblasti správy podriadená katolíckej cirkvi. Evanjelickí kňazi tak boli podriadení katolíckym biskupom a katolíckej cirkvi odvádzali poplatky.
Prvý písomný doklad o prítomnosti evanjelikov v Šamoríne je z roku 1591, v roku 1602 mali v Šamoríne školu s nemeckým učiteľom. Je však pravdepodobné, že obyvatelia Šamorína prestúpili na protestantskú vieru skôr, snáď už v polovici 16. storočia.
Na začiatku 17. storočia prispievalo na platy evanjelických duchovných priamo mesto Šamorín, keďže aj v jeho vedení mali prevahu protestanti. Mesto uhrádzalo aj náklady na údržbu kostolov, fár a škôl v meste.
Na príkaz šamorínskeho zemepána grófa Pavla Pálfiho museli evanjelici v roku 1652 odovzdať katolíkom starý stredoveký kostol, v ktorom dovtedy slúžili bohoslužby. Bohoslužby potom vykonávali v tzv. nemeckom dome na dvore kostola, ku ktorému patrila aj fara a škola. V tomto období bolo v Šamoríne približne 1 500 evanjelikov, čo boli tri štvrtiny jeho obyvateľov. Šamorínsky zemepán Mikuláš Pálfi v roku 1672 odňal evanjelikom kostol a ich kňaza vyhnal z mesta. Počas povstania Imricha Tököliho sa kostol aj fara dostali v roku 1683 dočasne opäť do rúk evanjelikov, ktorí mali znova aj farára. Podobne to bolo aj v roku 1706 za povstania Františka II. Rákociho.
Už v roku 1709 však cisárske vojská znova vyhnali z mesta evanjelického farára. Evanjelická škola zanikla a obnovená bola až v roku 1785. Evanjelici nesmeli mať až do vydania Tolerančného patentu v roku 1781 duchovného.
Po vydaní Tolerančného patentu sa k evanjelickej a. v. viere prihlásilo 814 obyvateľov Šamorína zo 136 rodín, nový evanjelický farár prišiel do Šamorína v roku 1783, kedy evanjelici znova získali aj nemecký dom.
Šamorínski evanjelici boli až do druhej polovice 19. storočia prevažne Nemci.
Kalvíni
Popri evanjelikoch, ktorí boli predovšetkým Nemci a len časť Maďarov, vznikala v Šamoríne silná komunita protestantských Maďarov – kalvínov.
Protestantskí obyvatelia Šamorína prijali najprv evanjelickú vieru, až neskôr kalvínsku. Je však pravdepodobné, že kalvíni tu boli už koncom 16. storočia. V roku 1614 šamorínsky zemepán Štefan Pálfi vyhnal zo Šamorína kalvínskeho duchovného. Avšak už z roku 1619 sú záznamy o existencii kalvínskej školy v meste.
Kalvíni vykonávali svoje bohoslužby v polovici 17. storočia niekoľko rokov v kostole, avšak nesmeli doňho vstupovať tým istým vchodom ako katolíci. Šamorínsky zemepán Mikuláš Pálfi v roku 1672 znova vyhnal kalvínskeho duchovného zo Šamorína a kalvínom odňal aj kostol. Po dočasnom ústupe rekatolizácie v dôsledku protihabsburských povstaní bol v roku 1709 spolu s evanjelickým farárom z mesta vyhnaný aj kalvínsky duchovný.
Dôsledky rekatolizácie
Koncom 17. storočia sa začala stupňovať rekatolizácia a panovníci z habsburského rodu spolu s katolíckym klérom tvrdo vystupovali proti protestantom. Medzi najvýraznejších presadzovateľov rekatolizácie spomedzi šľachty patrili Pálfiovci, zemepáni Šamorína.
Evanjelici aj kalvíni boli počas 18. storočia prinútení vykonávať cirkevné obrady mimo kostolov. Zmena nastala až po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781, ktorý ukončil prenasledovanie protestantov.
Literatúra
BÁNDY, Juraj: Krátke dejiny Evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 128-139.
BODNÁROVÁ, Miloslava: Vývoj územnej organizácie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. In: Slovenská archivistika 31, 1996, č. 1, s. 25-38.
BUCKO, Vojtech: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava, 1939. 328 s.
LOPATKOVÁ, Zuzana: Vývoj cirkevnej správy na území neskoršieho trnavského vikariátu v 16.-18. storočí. In: RÁBIK, Vladimír a kol.: Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. Krakov, 2010, s. 335-365.
MICHALIČKA, Vladimír: Topografia dejín školstva na Slovensku. Od počiatkov do roku 1918 – Trnavský kraj. Bratislava, 2008. 118 s.
PARAIS, Árpád – CSUKÁS, Zsigmond: Náčrt histórie šamorínskej kalvínskej cirkvi. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 105-122.
VARSIK, Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. 260 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
