Šamorín sa stal v 18. storočí centrom rekatolizácie horného Žitného ostrova.
Nositeľmi rekatolizácie v Šamoríne sa stali pauláni, ktorí budovali svoje kláštory štandardne mimo miest, v Šamoríne ho však vybudovali v centre, čo súviselo s ich úlohou v meste.
Rehoľa paulánov
Rehoľu paulánov, oficiálne nazývanú Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly, založil v 15. storočí taliansky mních sv. František z Paoly. Ich hlavným znakom je CHARITAS (Božia láska).
Pauláni k trom základným mníšskym sľubom (čistota, chudoba, poslušnosť) skladali aj sľub prísneho pôstu ‒ boli vegáni.
Ich rehoľný odev tvoril čierny vlnený habit s veľkou dlhou kapucňou a so škapuliarom siahajúcim po kolená prepásaný čiernym cingulom s piatimi uzlami.
Nemecky hovoriaci mnísi
Šamorínski zemepáni Pálfiovci pozvali do Šamorína paulánov z ich viedenského kláštora predovšetkým kvôli znalostiam nemčiny, keďže ešte aj v 18. storočí mali Nemci v Šamoríne silné zastúpenie.
Pozvanie nemecky hovoriacich mníchov do Šamorína bolo teda cielenou rekatolizáciou nemeckého protestantského obyvateľstva zo strany Pálfiovcov.
Kláštor a nový kostol
Pauláni si miesto na výstavbu kláštora a kostola vybrali za prítomnosti bratislavského župana Mikuláša Pálfiho v auguste 1720, kedy aj dohodli kúpu stavebných pozemkov. Prví pauláni sa v Šamoríne usadili v januári 1721, v roku 1723 boli uhorským snemom uznaní za obyvateľov Uhorska.
Pauláni pravdepodobne začali najprv stavať kláštor a namiesto kostola mali pôvodne kaplnku. Práce na výstavbe začali v roku 1722 a vnútorná výzdoba kostola bola ukončená v roku 1778.
Výstavbu paulánskeho kláštora podporili darmi ostrihomský arcibiskup Juraj Sečéni († 1695), ktorý vo svojej pozostalosti odkázal sumu 30 000 zlatých, a krajinský sudca Štefan Kohári († 1731) odkázal paulánom 20 000 zlatých na stavbu kostola.
Šamorínsky štvorcovitý kláštor, ktorého východné krídlo tvorí barokový kostol, bol jediným paulánskym kláštorom na celom území bývalého Uhorska. Za kláštorom sa nachádzal hospodársky dvor so stajňami a záhrada s rybníkom.
Pôsobenie paulánov
Pauláni sa v Šamoríne venovali najmä vzdelávaniu, ich nemecká katolícka škola bola dobre vybavená a zabezpečená. Učiteľmi v nej boli kňazi z rádu paulánov.
Medzi paulánmi boli v Šamoríne aj kazatelia, ošetrovateľ a hospodársky správca kláštora.
Bohoslužby vykonávali v nemčine.
Odchod paulánov zo Šamorína
Habsburský kráľ Jozef II. zrušil v roku 1786 žobravé a kontemplatívne rehole, čo sa týkalo aj paulánov. Pauláni mohli zostať v Šamoríne do sviatku Troch kráľov na začiatku roka 1787.
Mnísi začali Šamorín opúšťať už na jeseň 1786. Pôvodný majetok paulánov bol postupne do konca roka 1789 rozpredaný v dražbách v celkovej sume takmer 56 000 zlatých.
Budovu kláštora po odchode paulánov získalo mesto, ktorému slúžila na rôzne účely. Bola v ňom umiestnená škola, učiteľské byty, súd aj iné úrady. Západné krídlo kláštora, ku ktorému bola dostavaná pavlač, bolo prebudované na hostinec s ubytovňou. Neskôr vznikli v priestoroch bývalého kláštora aj plesová sála a obchodné priestory.
Rozdelenie šamorínskych kostolov
Stredoveký kostol zasvätený Panne Márii stojaci na východnom okraji mesta bol aj počas prítomnosti paulánov v Šamoríne rímsko-katolíckym farským kostolom. Po ich odchode sa pôvodne kláštorný paulánsky barokový kostol stal už v marci 1787 novým farským rímsko-katolíckym kostolom. Do južného krídla kláštora sa premiestnila aj rímsko-katolícka fara.
Stredoveký kostol odkúpili v roku 1789 za 2 000 zlatých kalvíni. Spolu s kostolom získali aj starú faru, školu a byt pre učiteľa. Na porovnanie ročný príjem Šamorína v tomto období bol 7 000 zlatých.
V rokoch 1784 až 1785 si evanjelici postavili nový evanjelický kostol v klasicistickom slohu.
V Šamoríne tak boli v druhej polovici 80. rokov 18. storočia tri kostoly, jeden pre každú konfesiu prítomnú v meste.
Literatúra
BÁNDY, Juraj: Krátke dejiny Evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Šamoríne. In: BÁRDOS, Gabriel – PRESINSZKY, Ľudovít (ed.): Šamorín. Čítanka z dejín mesta. Šamorín, 2001, s. 128-139.
BEL, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica II. Viedeň, 1736. 587 s.
KORABINSKY, Ján Matej: Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Bratislava, 1786. 896 s.
MICHALIČKA, Vladimír: Topografia dejín školstva na Slovensku. Od počiatkov do roku 1918 – Trnavský kraj. Bratislava, 2008. 118 s.
PETROVIČ, Rastislav: Kláštor paulánov v Šamoríne ‒ významná baroková pamiatka Žitného ostrova. In: Kapitoly z dejín mesta Šamorín. Šamorín – Dunajská Streda, 2005, s. 179-190.
PETROVIČ, Rastislav: Pamiatkový výskum kláštora paulánov v Šamoríne. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 2. Zborník zo seminára ku Dňom Európskeho kultúrneho dedičstva. Trnava, 1998, s. 41-44.
Poklady šamorínskeho kostola Nanebovstúpenia Panny Márie. Šamorín, 2005. 52 s.
Príprava rekonštrukcie a revitalizácie národnej kultúrnej pamiatky „Koruna“ v Šamoríne. Šamorín, 2004. 52 s.
Život svätého Františka z Paoly. Vydal Juraj Mrocek, 2007. 60 s.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU