Máme po voľbách a, žiaľ, ako štandardne v našom meste, celá predvolebná diskusia skončila pri téme, kto je rodený Šamorínčan a akej národnosti je. Na sociálnych sieťach živená fejkovými účtami trolov, ktorí vyťahovali donekonečna otázku spolužitia Maďarov a Slovákov, až to bolo únavné. Komu to nakoniec poslúžilo, nechám na úsudok čitateľa.
Malý svieži závan prišiel pri diskusii na skutočne komunálnu tému: práve prebiehajúce územné konanie na stavbu nového nákupného centra na hlavnej ceste z Báču vedľa neslávnej Vegy.
Z diskusie vyplynuli ďalšie otázky:
„Aký je vlastne malomestský charakter nášho mesta?“
„Ako konkrétne má vyzerať nové nákupné centrum?“
Predstavitelia mesta sa tradične vyjadrujú alibisticky, no i z kusých vyjadrení k tomuto návrhu je čitateľné, o aký skutočný charakter mesta ide poslancom za zatvorenými dverami versus ten oficiálne deklarovaný – malomestský.
Pripomienky k novému obchodnému centru
Naše občianske združenie sa vždy pravidelne vyjadruje k témam mesta, a preto sme podali naše pripomienky do územného konania.
Čo nám pri novoschvaľovanom nákupnom centre prekáža najviac:
Koncentrácia funkcií: Už teraz v Šamoríne vidíme, čo spôsobila koncentrácia predajnej funkcie na začiatku Šamorína v smere od Bratislavy. Nové obchodné centrum k súčasným krabiciam pridá ďalšie a navýši plochu predajní o 27%.
Parkovanie: Takýto typ stavieb zvyčajne zaberá najkvalitnejšiu ornú pôdu a v okolí tisíce metrov štvorcových betónových plôch na parkovacie miesta. Toto je úplne v rozpore s udržateľnosťou životného prostredia, nielen počas letných horúčav, ale aj počas záplavových dažďov. Preto trváme na tom, aby viac ako polovica parkovacích miest bola v podzemí a ušetrené plochy slúžili ako ochranná zeleň.
Doprava: Podľa umiestnenia obchodného centra na výpadovke smerom na Báč je zjavné, že nemá slúžiť ani tak Šamorínčanom, ale hlavne obyvateľom rozrastajúcich sa dedín smerom na Dunajskú Stredu. Doprava k obchodnému centru ešte priťaží kruhovému objazdu pri Aréne. Po spustení tohto nákupného centra budeme dopravné zápchy znášať my, Šamorínčania, a okolité obce len výhody blízkosti chýbajúcich obchodov bez starostí.
Architektúra: V popise stavby je jasne uvedené, že pôjde o halovú stavbu. A presne to je problém, na ktorý poukazujeme. Veľké škatule s nekonečnými metrami štvorcovými nepekných kovových stien. Z pohľadu investora ľahká, rýchla výstavba lacnej monolitickej škatule na okraji mesta. My, Šamorínčania, sa budeme na ňu dívať roky. A kdeže je v tom malomestský charakter nášho mesta?
Čo definuje malomestský charakter?
Čo vlastne vieme o malomestskom charaktere miest? Je tento pojem kampane už uzavretých komunálnych volieb vôbec nejako definovaný?
Podľa vyjadrenia mestského poslanca Tomáša Jávorku „malomestský charakter sa vyznačuje hlavne vhodnými proporciami medzi centrom mesta a vonkajšími obvodmi, v Šamoríne sú tieto proporcie zatiaľ v relatívnej rovnováhe.“
Tak ako to teda je?
Šamorín je mesto, ktoré je podobné mestu Senec:
- je v tzv. polhodinovej dostupnosti z centra Bratislavy po diaľnici/rýchlostnej ceste
- je centrom spádového regiónu okolitých rozrastajúcich sa obcí
- zároveň je centrom priemyslu a služieb vrátane škôl
Senec už dnes trápia mnohé veľkomestské problémy a hlavne neúnosná doprava.
A čo obchodné centrá? Je ich tak veľa ako v Šamoríne?
|
Senec |
Šamorín | |
| počet obyvateľov |
20.116 |
13.628 |
| veľkonákupné zóny* |
19.330 m2 |
24.530 m2 |
| nové OC v Mliečne |
6.676 m2 |
|
|
OC spolu |
19.330 m2 |
31.206 m2 |
* m2 na základe kataster portálu
Čo nám hovorí porovnanie so Sencom?
Šamorín sa vybral úplne zlým smerom. Po schválení nového obchodného centra bude mať o 50% viac nákupnej plochy ako Senec, pritom má menej obyvateľov.
Bude to vlastne taký malý Parndorf, pre okolité satelity, kde sa ľudia dovezú autom, nakúpia pohodlne v obchodnom centre a potom odídu domov.
Šamorínu ostanú upchaté cesty, smog, prach a tisíce metrov štvorcových znehodnotenej pôdy.
Pán poslanec Jávorka to tak nevidí, podľa jeho slov „naopak tento vývoj môže mať pozitívny efekt na väčší rozptyl dopravnej záťaže.“
A to najcennejšie, podielové dane, budú prúdiť do kás okolitých obcí.
A aké je podľa mňa riešenie?
Jednoduché. Spomeňme si ako to robili naši otcovia. Tzv. mesto krátkych vzdialeností, kde žijem, aj nakupujem, aj mám služby, či oddych.
Mesto sa nemôže prestať rozvíjať, lebo potom stagnuje, ale zároveň je absolútne nevhodné, aby v ňom začala prevládať jedna funkcia.
Mesto s malomestským charakterom, no nie?
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
