Denis Schvarcz nám porozprával o svojich skúsenostiach z médií, o športe, Šamoríne, ale aj o dochádzaní do Bratislavy.
Cestovanie do Bratislavy
Minulý rok ste v reportáži HN televízie porovnávali cestu do Bratislavy v rannej špičke autom a vlakom. Čo bolo hlavným motívom na nakrútenie tejto reportáže?
Do Bratislavy dochádzajú každý deň tisíce ľudí za prácou. Doprava je pre spravodajské médiá populárna téma. Stačí jedna kolóna a hneď o tom všetci čítajú.
Keďže ja mám nejaké skúsenosti, ako dlho a ktorou trasou sa dá docestovať zo Šamorína do Bratislavy, povedali sme si, že môže vzniknúť zaujímavá reportáž, keď sa stretneme v Šamoríne na autobusovej stanici a budeme sa snažiť dostať na hlavnú stanicu v Bratislave hromadnou dopravou a autom v deň, ktorý bol úplne priemerný z hľadiska cesty do Bratislavy. Nebol to ani pondelok, ani nedeľa, ani nepršalo, ani nebola zima.
Vedel som, že prehrám, keďže to mám otestované. Bolo mi jasné, že dostať sa do Bratislavy a cez Bratislavu bude problém. A naozaj to tak aj dopadlo.
Myslím si, že využívať hromadnú dopravu je dobrý nápad. Čím viac ľudí ju bude používať, tým lepšie. Už sa teším, kedy pôjdem do Bratislavy loďou. Predpokladám, že znova urobíme reportáž.
Ako mnohí obyvatelia Šamorína aj Vy dochádzate za prácou do Bratislavy. Aký spôsob dopravy preferujete?
Nemôžem každý deň chodiť vlakom, pretože občas potrebujem po Bratislave niečo vybavovať. Ale snažím sa aspoň dva- trikrát týždenne ísť vlakom. Mám s tým zatiaľ len dobrú skúsenosť, aj keď aj ja sa tlačím vo vlaku. Aj ja by som chcel o jeden vozeň viac a o dva vlaky za hodinu viac. Určite by som to privítal, ako všetci.
Pred 20 rokmi som žil v New Yorku. Tam som dochádzal iba v rámci mesta z jednej časti New Yorku do druhej a bol som hodinu a pol zavretý v metre s asi 18 miliónmi ľudí. Nikomu to neprekážalo, tak neviem, prečo by mi to malo prekážať tu.
Keď sa dá, preferujem vlak, lebo autom sa do Bratislavy dobre jazdí iba cez víkend. Cez týždeň je to náročnejšie na trpezlivosť.
Mediálna oblasť
Dlhodobo pôsobíte v mediálnej oblasti. Zaoberáte sa marketingom, ste riaditeľom on-line televízie, komentujete, píšete. Ktorý typ masmédií Vám je najbližší?
Baví ma, že môžem robiť veľa vecí naraz. Môžem aj písať, aj komentovať, aj mať na starosti internetovú televíziu v Hospodárskych novinách, rozmýšľať nad reláciami, riešiť štúdio, jeho zariadenie a hostí. Zároveň rozmýšľam, ako to predať, čiže robím marketing. Najviac ma na tom baví, že to môžem skĺbiť. A môžem to skĺbiť aj pre Tak určitee, čo je môj športový web.
Napriek tomu, že píšem stále, nemám pocit, že by som s tým chcel prestať. Skôr naopak. Chcel by som vedieť lepšie písať, lepšie hovoriť podcasty, vyrábať lepšie videá, vymýšľať nové formáty, články a relácie; veci, ktoré by ľudí bavilo čítať, tak ako mňa baví čítať, čo vymyslia iní kreatívni ľudia.
Čo Vás ako prvé pritiahlo k písaniu?
Môj úplne prvý džob bol športový redaktor v Košickom večerníku asi v roku 1996 alebo 1997. Chodil som na rôzne športové zápasy ako fanúšik a zistil som, že takýmto spôsobom si nebudem musieť platiť vstupné a ešte mi aj zaplatia, keď o tom napíšem 20 riadkov. Tak som normálne pracoval v novinách. Moji bývalí kolegovia sú dnes rešpektované mená, ktorých číta každý deň množstvo ľudí.
Potom ma to neopustilo. Vždy ma bavilo písať a teraz sú rôzne iné formy ako len písanie a snažím sa ich využívať. Baví ma šport aj médiá, o ktorých som tiež 10 rokov písal. Bavilo ma pozerať televízor a dávať spätnú väzbu tým, ktorí vyrábali program, aby ju nemali iba z tvrdých dát, koľko ľudí program pozerá, ale aj čo si kto myslí o tom, čo natočili.
Teraz píšem najmä o športe a jednu stranu do Hospodárskych novín, čo mi úplne stačí, aby som uspokojil svoje písacie potreby.
Sledujete aj médiá v Šamoríne a ich činnosť?
Áno, odkedy s manželkou žijeme v Šamoríne. Informácie o tom, čo sa deje v Šamoríne a jeho okolí, aktívne vyhľadávam. Najviac informácií nachádzam cez Facebook. Je dobré vedieť, čo sa deje, kam ísť, na nejaké športové alebo iné podujatie. Zaujíma ma, aké problémy riešia ľudia, rád si o tom prečítam. Nerád žijem vo vákuu.
Aj keď chodím do práce do Bratislavy, nemám pocit, že by som v Šamoríne mal iba prespávať. Snažím sa vedieť, čo sa okolo mňa deje a chystá.
Naopak, čo Vám v tejto oblasti v Šamoríne chýba?
Dnes už hocikto môže mať internetovú stránku a volať ju médium, na druhej strane je to zodpovednosť. Mne sa páči, že je tu viac ako jeden zdroj informácií, že tu nie je iba stránka mesta, na ktorej sa dajú získať informácie. Evidujem minimálne ďalšie dve platformy, z ktorých môžem získavať informácie. Myslím, že na mesto veľkosti Šamorína to stačí. Už ide len o to, aby tam tie informácie boli čerstvé a overené.
Keď sa vyskytne priestor na normálnu diskusiu o témach, ktoré ľudí v Šamoríne trápia, treba to len privítať. Je úplne jedno, na akej platforme táto diskusia prebehne, pokiaľ je k veci, kultivovaná a pomôže vyriešiť problémy, ktoré riešiť treba.
Momentálne je pre ľudí jednoduchšie diskutovať v on-line priestore ako sa stretnúť osobne a vydiskutovať si veci. Obyčajne to až tak ďaleko nezájde.
Portál Tak určitee
„Prvý neobjektívny športový portál“ Tak určitee zvládate spravovať popri práci. Takáto záľuba vyzerá časovo náročne. Ako sa Vám to darí skĺbiť s prácou?
Keď je niečo záľuba, tak sa to skĺbiť dá. Chce to len skorší budík alebo neskoršiu večierku. Portál Tak určitee je výsledkom práce množstva ľudí, ktorí píšu články už 6 rokov. Aspoň jeden článok tam malo viac ako 100 ľudí.
Samozrejme, je neobjektívny, pretože o športe sa výborne píše neobjektívne. Vyžaduje si časovú investíciu, ale je to aj výborná výhovorka, keď chcem pozerať nejaký šport v televízii, že ho potrebujem pozerať, aby som o tom mohol napísať. Určite som takto pozeral viac športu, ako by som si zaslúžil.
Názov Vášho portálu pochádza z legendárnej odpovede slovenských hokejistov na akúkoľvek otázku. Dnes sa už slovná barlička „Tak určite“ v úvodoch odpovedí športovcov takmer nevyskytuje. Mám pocit, že športovci vďaka Vám absolvovali mediálny tréning.
Áno, hovoria „Tak samozrejme“. Vždy som rád, keď sa objaví na obrazovke niekto zo starej školy a odpovie trikrát za dve minúty „Tak určite“. Niektorí si to rozmyslia a povedia „Tak samozrejme“.
Som rád, že majú tréning, pretože je o jeden dôvod menej si z nich uťahovať. Keď ten tréning zdokonalia, tak z odpovedí sa niečo dozvieme, čo je cieľom. Veď športovec hovorí, aby sme sa niečo aj dozvedeli.
Zatiaľ ten posun ešte nie je úplne rozšírený. Dáva nám to aspoň priestor na kreatívnu interpretáciu toho, čo vidíme na športoviskách, takže ponáhľať sa nemusia.
Portál Tak určitee je plný vtipu a nadhľadu. Redaktori majú svojský humor a používajú rôzne prezývky. Vy vystupujete ako Bohumil.
Niekedy začiatkom tretieho tisícročia som potreboval napísať pár článkov pre jedno košické periodikum a nechcel som, aby ma hneď odhalili. Použil som preto pseudonym Bohumil Stejskal, pretože Bohumil Stejskal je výstižná postava z kultovej komédie, človek sedliackeho rozumu, ktorý sa dopracoval k jmění.
Potom mi to už prischlo. Pseudonym som potreboval použiť pre medialne.sk, keď som začal písať o médiách. Tam sa to veľmi ujalo, aj obsah, aj meno. Kým som vystúpil z ilegality, vždy som sa stretol s každým, kto sa so mnou chcel stretnúť a odhaliť moju skutočnú tvár.
Jedného dňa som si povedal, že už nebudem Stejskal, ale budem už len Bohumil uprostred mojich dvoch mien. Sú ľudia, pre ktorých nebudem Denis do konca života. Ľudia, ktorí ma čítali na medialne.sk, odmietajú akceptovať, že mám aj normálne meno.
Normálne počúvam na dve mená, v občianskom preukaze mám zapísané iba jedno. Gratulácie prijímam aj na Bohumila.
Vaša funkcia „telovýchovný vedúci“ je tiež ojedinelá. Ako ste k nej prišli?
Keďže Tak určitee je môj vlastný portál, tak ja tam môžem robiť, čo chcem. Nechcem, aby chlapci, ktorí tam píšu, mali pocit, že s nimi hovorí nejaký šéf, šéfredaktor alebo majiteľ. Chcem, aby sme mali taký vzťah ako spoluhráči.
Jeden však musí byť vedúci a ja som si zvolil tento archaizmus, aby som sa odlíšil a aby chlapci vedeli, že telovýchovný vedúci je len jeden. Keď im poviem, že majú večierku, aj tak ešte do noci píšu do spoločnej skupiny. Má to asi taký úspech ako telovýchovný vedúci na táboroch.
Takže redakcia Tak určitee funguje virtuálne.
Redakcia je veľmi virtuálna, aj keď sme hrali niekoľko úspešných futbalových turnajov. Samozrejme, keby nás chcel niekto v okolí Šamorína zavolať na nejaký turnaj, veľmi radi prídeme, dresy máme. Donesieme si aj legionárov, pár dobrých mien sme už použili, napríklad vlani na Gútor cupe v Hamuliakove za nás hrala Cynická obluda.
Nevirtuálni sme vtedy, keď sa stretneme na nejakom športovom zápolení. Stretneme sa tak dva- trikrát do roka. Inak denne komunikujeme na virtuálnej úrovni, to je jednoduché. Chlapci nie sú len z Bratislavy, ale aj z regiónov.
Všetci vieme, kto ako vyzerá, takmer všetkých som videl naživo aspoň raz. Zatiaľ to funguje, tak nie je dôvod na zmenu. Nemám v pláne zriaďovať veľký Tak určitee headquarters, ani v Šamoríne. Chlapci by museli dochádzať, hoci proti zápche.
Šport v Šamoríne
Celoslovenský aj svetový šport rozoberáte podrobne. Všímate si aj ten šamorínsky?
Áno, šamorínsky šport si všímam. Na vianočnom večierku futbalového zväzu som sa rozprával s majiteľom šamorínskych futbalistov. Páči sa mi, že projekt spolupráce s brazílskym klubom nie je samoúčelný. Snažia sa robiť aktivity aj v rámci Šamorína, chodia po škôlkach a základných školách učiť deti základné návyky. Evidujem snahu, že sa snažia rozšíriť ihrisko, riešil sa nejaký výrub stromov.
Som za to, aby tu šport fungoval. Podľa mňa je druhá liga pre Šamorín tak akurát. Dá sa tu teda ísť aj na celkom dobrý futbal.
V Šamoríne je okrem toho prvoligový basketbal.
To sa veľmi teším. Ja som bývalý basketbalista. Párkrát som sa bol pozrieť na šamorínske basketbalistky a keď mi vyrastie dieťa, plánujem, že tam budeme chodiť pravidelne. Verím, že basketbalistky dovtedy vydržia.
A je tu aj veľmi pekný športový areál, kde sa dá ísť slušne zašportovať, do posilňovne, na bazén, na koníky. Je výborné, že netreba za úplne všetkým športom chodiť do Bratislavy.
Kedy sa teda dostanú na Tak určitee šamorínske basketbalistky?
Keď sa tam najbližšie vyberiem. Viem, že sú v prvej štvorke, tam sa zmestia len štyri najlepšie tímy. Na Slovensku sú teda len tri lepšie tímy ženských basketbalistiek. Určite sa tam znova vyberiem a potom o tom napíšem.
Písal som o šamorínskom futbale, aj o Pravde-Televízii-Slovnaft, čo je veľmi príjemné podujatie, ktoré je teraz už každoročne v Šamoríne.
Aj spolupráca s Fluminense, ktorú ste spomínali, je zaujímavá na spracovanie.
Chcel by som s nimi niečo vymyslieť, aby to malo zmysel. Nie len ísť na jeden futbal a napísať jeden článok. Budem však potrebovať viac času a ten budem mať kvôli majstrovstvám sveta v hokeji až od budúcej sezóny.
V lete by som sa znova rád stretol s majiteľom a hovoril o takom projekte, ktorý by bol trochu zmysluplnejší. Bývam blízko futbalového štadióna a aj ja by som sa rád dozvedel, ako funguje taký klub a možno by to mohlo pomôcť aj klubu, keby sme prostredníctvom Tak určitee niečo kreatívne vyrobili.
Takéto projekty medzinárodného spájania sú na Slovensku populárne, má ho Trenčín, aj Senica. Toto môže byť ešte trochu iné. Chcem sa o tom dozvedieť viac.
Veľmi veľa o športe píšete. Ktorému sa venujete aktívne?
Asi 20 rokov som hrával basketbal. Keď som mal 35, skončil som za Senec Lakers. Ten názov je môj obľúbený marketingový počin. Potom som chvíľu hral hokejbal, teraz chodím hrávať florbal do Hamuliakova, kde býva kolega aj chlapci, čo píšu články na Tak určitee.
V mojom veku už nie je rýchlosť, aká bývala, ale ak by v Šamoríne bola nejaká partička starých pánov, rád by som si s nimi zahral basketbal.
Život v Šamoríne
V Šamoríne žijete 4 roky. Čo Vás sem pritiahlo?
Hľadali sme dom mimo Bratislavy, asi tak do 20 kilometrov v rámci bermudského štvoruholníka Pezinok – Senec – Bratislava – Šamorín. Skončili sme v šamorínskom bode a sme tu veľmi spokojní.
Bývame v ešte stále tichšej časti, čo sme aj chceli. Všetko, čo potrebujeme, máme blízko: poštu, lekáreň, lekárov, už obzeráme materskú školu, časom budeme musieť aj základnú školu. Sú tu obchody, aj spojenie do Bratislavy je normálne, aj keby nebol vlak, na ktorý sa treba dostať autom. Veď aj autobus je normálne spojenie do Bratislavy.
To, čo sme hľadali, sme tu určite našli. Páči sa nám tu a bodaj by sme hypotéku splatili čo najskôr, aby to bolo naozaj naše.
Kde rád trávite voľný čas?
Keďže chodím do Bratislavy, kde k pracovnému času treba pripočítať dve hodiny cestovania, som rád, keď som doma. Mám kúsok trávnika, o ktorý sa treba občas postarať. Tam rád trávim čas nejakou grilovačkou. Obľúbili sme si vychádzky na hrádzu, kúsok za Šamorín. S malým dieťaťom chodíme radi do Pomlé parku.
Zbožňujem Pomlejskú ulicu, o ktorej som napísal celú stranu do Magazínu Hospodárskych novín, aká to je krásna ulica. Teším sa, kedy už zase zakvitne. Už len taká prechádzka na zmrzlinu po Pomlejskej ulici mi úplne zlepší náladu a deň.
Nepotrebujem chodiť na strechu vodojemu a robiť panoramatické fotky, aby som bol spokojný. Stačí mi prejsť sa po Pomlejskej ulici na zmrzlinu. Na Slovensku by sme potrebovali viac takých Pomlejských ulíc.
Ešte sa vráťme k Vášmu športovému portálu, ktorý sa otvára aj netradičnejším športom. Množstvo inšpirácií ponúka komplex x-bionic sphere.
Pokiaľ mám dobrú informáciu, dajú sa tam vyskúšať takmer všetky olympijské športy. Dá sa tam behať na atletickom ovále, tiež by som si ho raz chcel skúsiť.
Mne sa tam páčia tie kone. Keď ešte trošku podrastie moje dieťa, určite sa tam budeme chodiť pozerať na koníky. Kone sú krásne a ten areál je veľmi pekný. O koňoch určite raz na Tak určitee napíšeme. Tak určite.
Evidujem triatlon, pre ktorý je už Šamorín značka. Nepochybujem, až aj na ten sa dostanem, ale nie ako aktívny účastník. Bola by to síce krásna reportáž, ako by ma museli kriesiť, ale to by už bolo priveľa.
X-bionic je neuveriteľné miesto, ktoré je na Slovensku celkom určite výnimočné. Tam môže každý robiť množstvo vecí. Bodaj by im to vydržalo sto rokov.
Ak vás tento článok zaujal, pozývame vás do diskusie, ktorú nájdete nižšie pod súvisiacimi článkami. Prosím, pri pridávaní komentárov rešpektuje Kódex diskutujúceho. Ďakujeme!
PREJSŤ NA DISKUSIU
